Do Neapolu sme sa dostali viac-menej náhodou. Náš pôvodný plán bola celorodinná cesta na Talianske Bari. Lenže človek mieni, Wizzair mení a let nám zrušili. Vyskytla sa nám tak možnosť zmeny destinácie a vyhral ani vlastne neviem ako Neapol. Potom ako sme už mali "booknute" letenky, začal som si o Neapole niečo čítať a ostal som v rozpakoch. Opisovali ho ako špinu, grafity, bordel, smrad, mafia ale druhá skupina ľudí to zase hodnotila ako gastronomický raj a mesto s úžasným duchom. A neklamali. Neapol je mesto ktoré má skutočne ducha a svoj život. Ani jeden komentár v skutočnosti neklamal. Naozaj tam bol smrad, bordel, grafity, veľa migrantov a asi žiadne pravidlá cestnej premávky, ale zároveň úžasná pizza, úžasný ľudia a atmosféra mesta. Spolu to vytvára neskutočný koncept ktorý sa nedá opísať slovami ale treba ho určite zažiť. A hlavne je to mesto futbalu. Asi nikde sme doteraz nezažili tak silnú fanúšikovskú atmosferu ako v Neapole. Však kde inde môžete na historických kostoloch videt na fasáde namaľovaného obrovského Diega Maradonu :) Môžem však povedať, že ani na minútu sme sa v Neapole necítili nebezpečne a určite sa tam ešte vrátime. Ale už určite nie s kočikom. V Neapole zjavne nepredpokladajú, že by tam mohol žiť človek na invalidnom voziku alebo niekto s dieťaťom v kočíku. V celom metre fungoval výťah asi iba na jednej zastávke, takže jedina možnosť ako sa z metra alebo do metra dostať bola akrobaticka poloha s kočikom na pohyblivých schodoch. Ale po prvom dni sme si zvykli. Ani von na ulici to nebolo o nic lepsie. Gro chodníkov sú kamenne kocky co je priam "ideál" pre kolieska kočíka. ???? Neveril som ale náš lacný kočík tento trip zvladol.
Letisko v Neapole je priehľadne, čisté. Jeho hlavnou výhodou je, že sa nachádza priamo v centre mesta. Priamo pred letiskovou halou je zástavka autobusu, ktorá Vás odvezie na hlavnú stanicu. Lístky sme si kúpili cez internet podľa pokynov na plagáte na zástavke. Pred odletovou halou je aj veľké množstvo taxíkov, kde taxikári chodia prehovárať ľudí čakajúcich v rade na autobus.
To, že ste na hlavnej stanici zistite podľa vône kanalizacie :) Ale budova stanice je vcelku pekná. Lenže nefungujuce výťahy, zápach a bordel úplne pokazili prvý dojem.
Doprava v Neapole bol zážitok sám o sebe. V Neapole pravdepodobne neexistujú pravidlá cestnej premávky. Predstavte si obrovskú križovatku na ktorej každý ide ako chce. Takmer polhodinu sme dokázali sledovať premávku a čakali každú chvíľu kto do koho buchne. Ale čuduj sa svetu, ono im to kurňa naozaj funguje :) A veľmi rýchlo sa na ten systém zvyká. Ako chodec ak chcete prejsť cez cestu, musíte skočiť na drzovku pred auto. Samozrejme musíte nájsť hranicu po ktorú to je bezpečné, ale aj ten vodič v aute ráta s tým, že pred to auto mu skočíte. Ak na Vás bude niekto trúbiť, neznamená to, že sa hnevá. Iba Vám dáva vedieť, že ide. Asi najpoužívanejšie vozidlo je skúter. Vidieť ženu šoférovať skúter pričom ma jedno dieťa pred sebou a druhé za sebou a ešte drží v jednej ruke tácku s kávami nie je ničím ojedinelým. Na prepravu po meste sme využívali výlučne verejnú dopravu. Lístky sme si kúpili cez aplikáciu UNICO Campania kde lístok na 7 dní vyšiel na 16 eur. Revízor chodil dosť často, ale vždy stačilo ukázať QR kód v aplikácii. Dopravu v Neapole zabezpečujú 3 linky metra, niekoľko prímestských železníc, 4 lanovky, 4 trolejbusové linky, niekoľko desiatok autobusových liniek a 3 električkové linky ktoré spájajú centrum s prístavom.
Ubytovanie v Neapole je vcelku lacné. Záleží však aký komfort potrebujete. Na tomto tripe sme boli celá rodina, tj. 7 dospelých a naša Zojka (3 roky) a Noemi (7mesiacov). Za 7 nocí sme zaplatili 763 € za celý apartmán s "ranajkami", čo je pre toľko ľudí myslím super cena. Ubytovaní sme boli v House Maria Paradiso (House Maria Paradiso, Neapol – aktualizované ceny na rok 2023 (booking.com) ). Samozrejme za tú cenu nemôžeme očakávať Grand Hotel, ale myslím že na výlet to bolo úplne super. Raňajky na 7 dní sa síce ukázali ako 20 croisantov a 2 litre mlieka ktoré čakali na ubytovaní ale všade naokolo boli super pekárne ktoré to určite kompenzovali. 5 minút pešo bol aj supermarket kde sa dalo všetko nakúpiť. Na ubytovaní nás však pobavili určité architektonické "vychýtávky" za ktoré by sa nemusel hanbiť ani samotný architekt Burdž kalify :) Ale kto bol v Taliansku a pozná ich spôsob života, určite ho to neprekvapí.